Možnosti využitia bondingu na hodinách plávania novorodencov a batoliat

23.12.2016, Mgr. Denisa Hrobárová, Baby plávanie Márie Koňarčíkovej, Žilina

ÚVOD

    Príchod dieťaťa považujem rozhodne za najmagickejší moment v živote matky. Zrod nového života predstavuje tú najúžasnejšiu spleť biologických, psychologických a  sociálnych súhier medzi prírodou a ľudským jedincom ako takým. Ako náhle je prerušené spoločné spolužitie medzi matkou a dieťaťom dochádza v oboch organizmoch k prudkým biologickým a fyzickým zmenám. Adaptácia na okolie po pôrode môže byť pre novorodencov náročná. Prvé minúty v živote dieťaťa sú veľmi dôležité k nadobudnutiu pocitu istoty a bezpečia. A ktoré miesto môže pre bábätko predstavovať väčšie útočisko ako telo a nežná náruč svojej matky. Nahé telo dieťaťa položené hneď po pôrode v neprerušovanom kontakte na nahé telo matky sa v anglickej literatúre zvykne označovať pojmom bonding – ide doslovne o pripútanie alebo prilepenie dieťaťa k telu matky.

 

    Tu sa dostávam k dôvodu, prečo som sa rozhodla zaoberať touto problematikou. V novembri som sa zúčastnila na konferencii s názvom Svetlo vo vode, kde prednášala pani Alexandra Prajová o nových poznatkoch, ktoré si priniesla zo svetovej konferencie Light in Water v Cambridgi. Jednou z prednášaných tém bol bonding, jeho pozitíva, negatíva, no najzaujímavejšie pre mňa bolo jeho využitie vo vodnom prostredí. Pojem bonding sa mi doteraz spájal len s pôrodom a popôrodnou adaptáciou dieťaťa na nové podmienky prostredia, v ktorom sa ocitlo. V zahraničí však začal prenikať tento pojem do vodného prostredia ako súčasť lekcií plávania novorodencov. V tom momente som pochopila, že to je tá správna téma, ktorá ma zaujíma a ktorej by som sa chcela bližšie venovať. Ide o niečo nové, neprebádané z tejto vodnej perspektívy, čo možno objavovať a dlhodobo pozorovať.

 

    Práca obsahuje teoretickú a praktickú časť. Teoretickej časti je venovaná prvá kapitola, kde sa zameriavam na vymedzenie pojmu bonding, jeho pozitíva a kroky, ktoré vedú k podpore bondingu po pôrode. Cieľom mojej práce je zistiť, aké sú možnosti využitia bondingu vo vodnom prostredí. Druhá kapitola sa venuje praktickej časti mojej práce na hodinách plávania novorodencov a batoliat. V súvislosti s hlavným cieľom som si stanovila čiastkové ciele, na ktoré som sa zameriavala:

  1. rozličné spôsoby polohovania matky a dieťaťa pri bondingu vo vode

  2. existencia vekovej hranice, kedy je bonding vo vode prínosom

  3. možnosti využitia pomôcok pri bondingu

  4. reakcie matiek a detí

Uvedené ciele som sa rozhodla zisťovať prostredníctvom ich priamej aplikácie na hodinách baby plávania a pozorovaním reakcií a správania detí a rodičov.

  1 BONDING

    1.1 Vymedzenie pojmu ,,BONDING“

    Počas tehotenstva, kedy žena nosí pod srdcom svoje dieťa vzniká väzba, ktorá sa po pôrode začne prehlbovať. Obdobie bezprostredne po pôrode je na naviazanie pevného vzťahu veľmi citlivé. V širšom ponímaní je takýto proces utvárania vzťahu medzi matkou a dieťaťom prvých pár hodín po pôrode označovaný ako bonding. Bonding vnímam ako veľmi dôležitý a jedinečný jav v psychickom aj fyzickom vývine jedinca. Názov bonding možno preložiť z anglického jazyka ako lepenie sa, priľnutie alebo pripútanie.

 

    Pojem bonding bol po prvý krát popísaný v 70. rokoch 20. storočia americkým neonatológom doktorom Marshallom Klausom a pediatrom doktorom Johnom Kennellom. Zaoberali dôležitosťou prvého kontaktu medzi dieťaťom a matkou. Vo svojej výskumnej činnosti sa venovali emocionálnym a behaviorálnym procesom matiek a novorodencov počas celého pôrodného procesu. Skúmali správanie rodičiek a novorodencov pri ich prvom kontakte, na základe čoho došli k záveru, že emocionálne väzby medzi matkou a dieťaťom sa tvoria prvých dvadsať hodín po pôrode (Michaela Mrowetz et al., 2011, s.23-24).

IMG_5567-Edit copy

Zdroj: http://charitystaufferphotography.com/

Obrázok č. 1 Bonding

 

    Miroslava Rašmanová a Gabriela Jančovičová (2015, s.4) vo svojej knihe Bonding – matkina náruč po pôrode charakterizuje bonding, ako intenzívny zážitok bezprostredného a ničím nerušeného spojenia medzi matkou a dieťaťom v minútach po pôrode, kedy je nahé dieťa ihneď po pôrode v neprerušovanom kontakte s nahou pokožkou svojej matky.     

 

    Pôrodný a popôrodný proces riadi hormón oxytocín, inak nazývaný aj hormón lásky, ktorý žena a dieťa produkujú. Tento hormón má vplyv na reakcie ľudí v sociálnych vzťahoch. Z toho dôvodu je prvý kontakt dieťaťa s matkou mimo maternice zásadný, nielen pre upevnenie vzťahu, ale má obrovský vplyv aj na dojčenie. Bezprostredne po pôrode by malo byť podporené prirodzené samoprisatie dieťaťa k matke. Samoprisatie je súčasťou procesu bondingu, pri ktorom dochádza k základnému citovému a fyzickému kontaktu, ktorý podporuje a posilňuje vzťahovú väzbu dieťaťa a matky. Dieťa sa po matkinom tele nekoordinovanými pohybmi vysunie až k matkinmu prsníku a prisaje sa (Líčková, H., Mrowetz.M., 2013, s.11). Bonding je automatická, celkom prirodzená vzájomná reakcia dvoch organizmov (matky a dieťaťa). Pri pôrode by mal byť bonding maximálne podporovaný nakoľko ide o spôsob ako matkám uľahčiť vstup do materstva a ako novorodencom pomôcť pri náročnej adaptácii na mimomaternicové prostredie (M. Mrowetz, 2011, s.22-23).

 

     Podľa doc. MUDr. Jozefa Hašta PhD. (2015, s.4) ,,včasný neprerušovaný kožný kontakt napomáha nastaveniu matky na senzitívne rodičovstvo, ktoré je predpokladom pre rozvinutie bezpečnej vzťahovej väzby u dieťaťa. Tá sa dá štandardizovane identifikovať v prvom roku dieťaťa. Je základom pre zdravý psychický vývin a psychickú odolnosť dieťaťa aj v jeho ďalšom živote.“

 

    1.2  Pozitívny vplyv bondingu

    ,,Kontakt koža na kožu a dojčenie dieťaťa podporuje u matky tvorbu osytocínu, potrebného na zavinovanie jej maternice, zmierňovanie krvácania a pre tvorbu materského mlieka“ (M.Mrowetz et al., 2015, s. 8). Podľa môjho názoru takýto kontakt medzi matkou a dieťaťom môže upokojiť plačúce dieťa, upevniť citovú väzbu a poskytnúť dostatočné množstvo zmyslových stimulov pre zdarný vývoj dieťaťa.

 

    Prvým dôležitým prínosom vyplývajúcim z kontaktu ,,koža na kožu“ je regulácia teploty. Pri takomto prvotnom kontakte matky a dieťaťa sa zabezpečí potreba novorodenca v jeho prvých hodinách. Hruď matky totiž dokáže zvyšovať alebo znižovať teplotu presne podľa potrieb bábätka. Matkina náruč je pre bábätko tým najpríjemnejším miestom na svete. Pôsobí utišujúco, liečivo a dieťa sa upokojí, čím dochádza aj k zníženiu stresu. Dieťa sa na matkinom tele cíti bezpečne, pozná jej hlas, tlkot jej srdca, cíti jej dotyky, bozkávanie, vníma jej vôňu a teplo. Skorý kontakt slúži ako spúšťač materského správania, žena sa cíti sebavedomejšie, čím sa u nej zároveň posilňujú materské kompetencie (M.Mrowetz et al., 2015, s. 8-14). Približne po 20 - 30 minútach po pôrode vrcholí u dieťaťa tendencia cicať. Väčšina detí sa do 50 minút od narodenia prisaje. Dojčenie je preto ďalším veľmi dôležitým prvkom v procese bondingu. Prvé dojčenie sa zvykne označovať pojmom samoprisatie, v súvislosti, s ktorým sa spolu s masírovaním prsníka rukami dieťaťa spúšťa pulzačná produkcia oxytocínu a vylučovanie prolakínu. Oxytocín sa dostáva nielen do krvného obehu, ale pôsobí aj ako neurotransmiter, ktorý nastavuje aktivitu rôznych významných centier v mozgu. Oba hormóny majú nielen priaznivé telesné účinky na matku (oxytocín napr. vyvoláva kontrakcie maternice, mierni tým krvácanie), ale ju aj psychicky nastavujú na pokoj, dôveru, vnímavosť a nehu voči dieťaťu (J. Hašto, 2015, s.4). Pri dojčení sa vylučuje kolostrum. Kolostrum M. Rašmanová a G. Janovičová (2015, s.18) definujú ako tekuté zlato ovplyvňujúce imunitu novorodenca, poskytuje mu obranné látky, urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu prospešnou mikroflórou a podporuje vylučovanie smolky.

 

    Považujem telesný kontakt matky a dieťaťa za jedinečný moment, ktorý by mal byť podporovaný nielen tesne po pôrode ale aj v prvých mesiacoch života novorodenca. Matka by mala dopriať svojmu dieťaťu, čo najviac telesného kontaktu ako je túlenie, bozkávanie, spanie v jednej postelie a v neposlednom rade aj spoločné kúpanie.

 

 

Bonding po pôrode

 

Zdroj: http://www.mackoviahracky.sk/blog/bonding-po-porode/

Obrázok č. 2 Matka a dieťa

 

1.3  10 krokov podporujúcich rannú väzbu

    

  1. Položenie nahého dieťaťa na nahé brucho matky ihneď po pôrode. Pri pôrode sekciou k tvári matky.

  2. Podpora a neprerušovanie tohto kontaktu aspoň 2 hodiny po pôrode. Pri pôrode sekciou môže kontakt koža na kožu zastúpiť aj otecko - čo rozvíja aj jeho bonding s dieťaťom.

  3. Utretie dieťatka na tele matky a zabalenie dieťatka i matky ako jednej jednotky do teplej prikrývky.

  4. Umožnenie a podpora vizuálneho kontaktu - pohľad z očí do očí matky a dieťatka, podloženie hlavy matky, ak rodila v ľahu.

  5. Prisatie dieťatka podľa jeho tempa a pripravenosti.

  6. Pohodlná poloha pre matku aj dieťa v jej náručí.

  7. Zaistenie pokojného, ústretového, intímneho prostredia.

  8. Akékoľvek vyšetrenie dieťaťa urobiť na tele matky (Apgarovej skóre, stetoskop, podväzovanie a prerušenie pupočnej šnúry...).

  9. Pupočnú šnúru prestrihnúť najskôr 3 minúty po pôrode, prípadne počkať kým pupočník dotepe.

  10. Eliminácia techniky, videokamery i mobilného telefónu. Tento jedinečný okamih vášmu bábätku ani vám neskôr žiadne fotografie ani videá nesprostredkujú (J. Hašto, 2015, s. 8-9).

  Je viacero autorov, ktorí podrobnejšie popisujú kroky podporujúce rannú väzbu – bonding po pôrode. Ja som sa rozhodla pre vymedzenie krokov, ktoré popisuje doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD., s ktorými sa stotožňujem, rada by som sa ich pridržiavala a vychádzala z nich aj v súvislosti s aplikáciou bondingu do vodného prostredia.

 

2. BONDING VO VODNOM PROSTREDÍ

     V zahraničí začali bonding zaraďovať do hodín plávania, týka sa to najmä plávania kojencov s matkami. Inštruktor predstavuje koordinátora a oporný bod pre matku a dieťa, ktorý musí navodiť svojim individuálnym prístupom u matky pocit istoty a bezpečia vo vodnom prostredí. Prvým krokom je dostať matku do splývavej polohy na chrbte a to tak, že si oprie svoju hlavu o rameno inštruktora, ktorý jej následne pomôže ľahnúť si na chrbát. Matka tak môže uvoľnene splývať na chrbte, pričom si pridržiava svoje dieťa na hrudi. Dieťatko leží najskôr na chrbátiku, ak zvládnu tento krok môžu prejsť k ďalšiemu kroku kedy už dieťatko leží na brušku v priamom spojení s telom svojej matky.

 

    Bezprostredný kontakt matky a dieťaťa ,,telo na telo“ považujem za veľmi dôležitý nielen tesne po pôrode, ale aj počas nasledujúcich prvých mesiacov v živote dieťaťa v súvislosti s utváraním pevnej väzby medzi dvoma bytosťami. Táto zaujímavá myšlienka ma nadchla, z toho dôvodu som sa rozhodla ju vyskúšať a implementovať bonding v našich podmienkach na hodinách plávania novorodencov a batoliat.

 

    Hlavným cieľom mojej praktickej práce v bazéne bolo zistiť, aké sú možnosti využitia bondingu vo vodnom prostredí. Vybrala som tri skupinky plávajúcich mamičiek s deťmi, v ktorých boli detičky od 7-14 mesiacov. V súvislosti s hlavným cieľom som si stanovila čiastkové ciele, na ktoré som sa zameriavala a sformulovala ich v podobe otázok:

  1. Akými rozličnými spôsobmi môžeme využiť bonding vo vode?

  2. Ako môžeme podporovať bonding vo vodnom prostredí?

  3. Aké pomôcky sa dajú využívať pri bondingu?

    Uvedené ciele som sa rozhodla zisťovať prostredníctvom ich priamej aplikácie na hodinách baby plávania a pozorovaním reakcií a správania detí a rodičov.

 

    2.1 Podpora bondingu vo vodnom prostredí

    Pri podpore bondingu vo vodnom prostredí budem vychádzať z vyššie spomenutých 10 krokov podporujúcich rannú väzbu u matky a dieťaťa, ktoré popísal doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD. Uvedené kroky z kapitoly 1.3 sa zameriavajú na podporu bondingu po pôrode. Podľa môjho názoru, je možné aplikovať niektoré z týchto krokov aj vo vodnom prostredí. Na základe toho som vyselektovala niektoré kroky a vytvorila 6 krokov, ktoré je možné aplikovať na podmienky bondingu vo vodnom prostredí.

 

6 krokov podporujúcich bonding vo vodnom prostredí:

  1. Položenie dieťaťa na brucho matky

Nakoľko ide o plávanie na verejnosti nie je možné zabezpečiť položenie nahého telíčka dieťaťa na nahé brucho matky. Vo vode má dieťa len plávaciu plienočku a v prípade, že má matka dvojdielne plavky je možné zabezpečiť ich bezprostredný kontakt telo na telo.      

Obrázok č. 3 Položenie dieťaťa na brucho matky

 

  1. Umožnenie a podpora vizuálneho kontaktu

Vizuálny kontakt vo vode možno zabezpečiť dvojakým spôsobom. Prvým krokom môže byť jednosmerný vizuálny kontakt, kedy dieťa leží na chrbátiku na matkinom tele. Tento kontakt som nazvala jednosmerný, pretože ide o kontakt matka → dieťa. Matka vidí svoje dieťa, má nad ním kontrolu, ale dieťa je otočené tvárou smerom od matky, nevidí ju. Druhým krokom je obojsmerný kontakt matka ↔ dieťa, kedy dochádza k ich vzájomnej interakcii a je zabezpečený komplexný vizuálny kontakt medzi matkou a dieťaťom.

Obrázok č. 4 Vizuálny kontakt medzi matkou a dieťaťom

 

  1. Podpora komunikácie

Komunikáciu považujem za veľmi dôležitý prvok podpory bondingu vo vode. Dieťa sa nachádza v novom, preň neznámom prostredí. Hoci ešte nerozumie obsahu, ale je schopné vnímať tón a rytmus hlasu u matky ako aj otca, ktorý ma pre dieťa upokojujúci účinok.

Obrázok č. 5 Podpora komunikácie

 

  1. Pohodlná poloha pre matku aj dieťa v jej náručí

Akákoľvek poloha dieťaťa v náruči svojej milujúcej matky je pre dieťa príjemná a pohodlná. Mamičky nemusia mať obavy, že by svojmu dieťatku ublížili zlým držaním, od toho je na hodinách skúsený inštruktor aby mamičku v prípade nevhodnej polohy usmernil.

Obrázok č. 6 Pohodlná poloha v náručí matky

 

  1. Zaistenie pokojného, ústretového, intímneho prostredia

Inštruktor vie zabezpečiť v skupinovom plávaní pokojnú a príjemnú sociálnu klímu svojim profesionálnym prístupom a vhodným výberom pomôcok. Ak je skupinové plávanie pre rodiča rušivým elementom môže si väčšiu intimitu prostredia zabezpečiť po dohovore s inštruktorom aj na súkromných hodinách, kedy sa inštruktor venuje výlučne jednej matke (príp. rodičovi) a jednému dieťaťu, podľa ich špecifických potrieb a požiadaviek.

 

Obrázok č. 7 Príjemná a pokojná sociálna atmosféra

  1. Eliminácia techniky, videokamery a mobilného telefónu

 

    2.2 Realizácia bondingu na hodinách plávania novorodencov a batoliat

    Dieťa prichádza často na hodiny plávania neisté a vyplašené, zrazu má okolo seba množstvo nových podnetov, s ktorými sa doma nestretáva. Práve my inštruktori máme tú zázračnú moc zabezpečiť pozitívnu príjemnú atmosféru, v ktorej sa budú cítiť príjemne všetci zúčastnení a detičky sa rýchlo adaptujú na nové podmienky. Pri realizácii bondingu som sa snažila predovšetkým o to aby ostala zachovaná kľúčová zásada, ktorou je kontakt medzi matkou a dieťaťom ,,telo na telo“ ako aj jednotlivé podporné kroky, ktoré som spomenula vyššie.

 

    Základná bondingová poloha v náruči na brušku

    Pri tejto polohe leží matka na chrbte a dieťa ma položené na svojom tele. Dieťatko leží na brušku a tváričku ma otočenú k tvári matky, ktorá sa mu môže počas spoločného plávania prihovárať, cíti jej teplo a tlkot srdca. Tento pohyb napomáha k väčšiemu upevnenia citového vzťahu medzi matkou (otcom) a dieťaťom.

 

Obrázok č. 8 Poloha v náruči na brušku

 

    Základná bondingová poloha v náruči na chrbátiku

    Matka si otočí dieťa tváričkou od seba, oprie si jeho hlavičku o svoj hrudník a chrbátik má položený na svojom bruchu a prsiach. V tejto polohe leží matka na chrbte v splývavej polohe, dieťatko má ušká zanorené vo vode. Nakoľko dieťatko nevidí matke do tváre, mala by mu niečo šepkať, spievať, príp. bozkávať hlavičku, dieťa sa bude potom cítiť bezpečne a bude pokojnejšie.

Obrázok č. 9 Poloha v náruči na chrbátiku

 

    2.2.1 Možnosti využitia pomôcok

    Rezanec, slížik je veľmi dobrá pomôcka pri bondingu. Matka si položí dieťa na svoje telo tváričkou otočenou ku nej (Obr. č 10), dieťa leží na brušku, môže sa pozerať matke do očí. Inštruktorka pomôže nasadiť rezanec. Pristúpi k matke zozadu, ktorá ma pripravené dieťatko opreté o seba, zodvihne ruky, inštruktorka jej vloží rezance pod ruky a pomôže jej dostať sa do splývavej polohy.

    Obrázok č. 10 Rezanec ako pomôcka pri bondingu

 

    Ďalšou možnosťou je, že dieťa leží na svojej matke  v polohe na chrbátiku. Matka má opäť pod sebou rezanec, ktorý jej pomôže nasadiť inštruktorka. Mamička alebo otecko leží na chrbte v splývavej polohe a snaží sa mať zanorené uši vo vode.

 

Obrázok č. 11 Rezanec ako pomôcka pri bondingu na chrbátiku

 

    Pre mamičky, ktoré nie sú si isté ešte vo vode, majú možnosť plávať s dvoma rezancami, ktoré majú pevne zopnuté rukami. Dva rezance zabezpečujú lepšie nadnášanie na vode, preto sa môže matka uvoľniť a ľahnúť si na ne bez obáv, že by sa potopila. Dôležité nie je koľko má pomôcok, ale to, že dieťatko leží ,,telo na telo“ na matke, ona sa mu môže prihovárať, počuje jej hlas, cíti tlkot srdca čím mu napomáha k rýchlejšej adaptácii na vodné prostredie.

 

Obrázok č. 12 Dva rezance a bonding

 

    Žabka slúži podobne ako rezanec ako nadnášacia pomôcka, ak sa mamičky necítia isto pri plávaní na chrbte v splývavej polohe. Inštruktorka príde ku matke zozadu, priloží jej žabku na chrbát a mamička príp. otecko si môže ľahnúť na chrbát s tým, že inštruktorka im v prípade potreby pomôže dostať sa do splývavej polohy. Žabka musí byť umiestnená dostatočne nízko aby sa nevyšmykla, najlepšie na krížovej časti. Nohy žabky si rodič môže podobne ako slížik prichytiť rukami.

 

Obrázok č. 13  Využitie žabky pri bondingu

 

    Posledná pomôcka ktorú som využila bol ponton s výrezom. Mamička si drží svoje dieťatko privinuté buď bruškom alebo chrbátikom k sebe. Inštruktorka jej pomôže vojsť do štvorčeka, pridrží jej ho aby si mamička mohla položiť hlavu na jednu jeho hrubšiu stranu, nakloní sa, oprie si ruky na bok pontonu a pomaličky si ľahne na chrbát. Ponton s dierou je veľmi pohodlná nadľahčujúca pomôcka pri bondingu, matka sa môže uvoľniť a užívať si plávanie so svojim dieťatkom telo na telo.

 

Obrázok č. 14  Využitie pontonu s výrezom pri bondingu

 

ZÁVER

    V priebehu posledných rokov pozorujem nárast diskusií o bondingu a následného dožadovania sa bezprostredného kontaktu s dieťaťom po pôrode. V minulosti pojem bonding nebol známy, aj keď už určite dávno prirodzená túžba žien bola mať dieťa po pôrode blízko seba. Z odbornej literatúry som zistila, že narastá počet odborníkov, ktorí potvrdzujú pozitívny efekt včasného kontaktu koža na kožu. V zahraničí sa rozhodli pozrieť na tento narastajúci popôrodný trend z iného hľadiska a zaradili ho výučby plávania novorodencov a batoliat.

 

Táto myšlienka ma oslovila a bola podnetom pre môj záujem o bonding vo vodnom prostredí. Deti, ktoré prichádzajú na baby plávanie sa často ocitnú v novom prostredí, plnom nových podnetov, ľudí a iných malých stvorení, ktoré sa neskutočne na nich podobajú.  Dlho som premýšľala, ako by som prepojila hodinu plávania s prvkami bondingu. Došla som k záveru, že bonding môže predstavovať pre deti skvelú adaptáciu na vodné prostredie. Rovnako ako v nemocnici vytvárajú a podporujú ideálne podmienky na popôrodnú adaptáciu žien, tak aj inštruktori môžu vytvoriť pri dodržaní tých správnych postupov, príjemnú a pokojnú atmosféru na hodinách baby plávania. V praktickej časti som sa rozhodla zaradiť bonding do štyroch hodín plávania matiek s deťmi. V skupinkách boli detičky od 7 – 14 mesiacov, ktoré boli v prvom alebo druhom kurze. Z môjho pozorovania musím konštatovať, že najlepšie reagovali na bonding detičky do 9 mesiacov, ktoré sú v prvom kurze. Pokojne ležkali na svojich matkách, či na brušku alebo chrbátiku, boli uvoľnené a myslím si, že sa cítili príjemne. Vyskúšala som aplikovať bonding bez plávacích pomôcok a neskôr aj s nimi. Pri vodnom bondingu bez pomôcky, ležala mamička na vode, dieťatko mala položené na sebe tak aby bola dodržaná zásada koža na kožu. Dieťa ležalo na svojej matke buď na chrbátiku alebo na brušku, otočené tvárou k matke. Táto poloha je veľmi príjemná pre detičky no náročnejšia pre matky, preto som sa rozhodla využiť aj plávacie pomôcky. Zvolila som si rezančeky, žabky a ponton s výrezom v strede. Matky, ktoré mali pomôcku sa cítili sebaistejšie, boli uvoľnené a tým pádom boli schopné dostať sa do pokojnej splývavej polohy na chrbátiku. Snažila som sa aby boli dodržané aj jednotlivé kroky podporujúce bonding vo vodnom prostredí, ktoré som si vymedzila. Konkrétne išlo o kroky ako: položenie dieťaťa na telo matky, podpora vizuálneho kontaktu, podpora komunikácie, pohodlná poloha pre matku aj dieťa v jej náručí, pokojná a ústretová atmosféra a eliminácia techniky.

 

Rada by som sa venovala tejto problematike aj naďalej, z pár hodín nemožno urobiť presné závery. Ešte je množstvo vecí, ktoré sa dajú v tejto oblasti skúmať pozorovať. V tejto práci vidím zárodok pre dlhodobejší prieskum bondingu vo vodnom prostredí. Každé dieťa je iné, ovplyvnené množstvom podnetov. Jedno môže prísť na hodinu nevyspaté, idú mu zúbky, bolí ho brušku, iné je veselé preto nemôžem robiť striktné závery. Budem sa snažiť naďalej zaraďovať bonding do hodín baby plávania, pozorovať pokroky, správanie a reakcie detí a s odstupom času budem možno môcť napísať aj komplexnejší, ucelený postup podporujúci bonding vo vodnom prostredí.

 

POUŽITÁ LITERATÚRA

  1. HAŠTO, J. 2015. Význam popôrodného kontaktu matky a dieťaťa

  2. LÍČKOVÁ, K. H. - MROWETZ, M. 2013. Bonding aneb miminko patří k mamince

  3. MROWETZ, M. - CHRASTILOVÁ, G. – ANTALOVÁ, I. 2011. Bonding – porodní radost: podpora rodiny jako cesta k ozdravení porodníctví a společnosti.

  4. RAŠMANOVÁ, M. – JANOVIČOVÁ, G. 2015. Bonding – matikna náruč po pôrode.

Predbežne môžeme otvárať o 2 týždne
Viacerí sa pytajú, či od 20.5 môžeme otvoriť.Čakáme na opatrenie Hlavného hygienika a zároveň sa snažíme zistiť na ÚVZ. Ak dostaneme kladnú odpoveď,vypracujeme odporúčania ako môžeme fungovať.
12. október 2019 Trnava. Vedie: Magdaléna Kováčová. Dieťa so špeciálnymi potrebami v bazéne.
14. september 2019 v Trnave. Neakreditovaný seminár: plávanie dojčiat a batoliat do troch rokov. Určený začínajúcim inštruktorom, ktorí pracujú pod záštitou klubu. Cena za seminár pre členov Asociácie: 25 €, pre nečlenov Asociácie 40 EUR.