Radí inštruktorka akvababy z Asociácie Vodné deti Monika Zemanová

Viete síce, že dieťa sa vo vode otužuje a zlepšuje si imunitný systém, na druhej strane sa obávate zápalu ušiek, prenosu infekcií a podobne. Zvažujete, kedy je najvhodnejšie s plávaním začať a ako na to? V prvom rade si treba ujasniť, že o plávaní sa dá hovoriť až od štyroch rokov dieťaťa. Dovtedy ide iba o pobyt vo vode, ktorá bábätku kladie špecifický odpor a tým ho ovplyvňuje.

„Skôr by som hovorila o hydroterapii, teda o rôznych cvičeniach vo vodnom prostredí,“ vysvetľuje inštruktorka baby plávania Monika Zemanová.

Začiatok v 4 mesiacoch

S cieleným pohybom dieťaťa vo vode môžete začať už po šiestich týždňoch života. V tomto období ho však nemôžete vziať do bazéna – musíte si vystačiť s vaňou. Ale aj v nej treba rešpektovať isté pravidlá. Teplota vody by prvé dva týždne mala mať 37 stupňov Celzia, potom je vhodné ju postupne znižovať na 34 až 35 stupňov. Dôležitá je aj pravidelnosť pri kúpaní. Po mesiaci sa nebojte napustiť dieťatku aj veľkú vaňu a v polohe na chrbátiku nemajte strach ponoriť aj ušká do vody.

„S lekciami v bazéne je ideálne začať od štyroch mesiacov. Dieťa ešte len získava skúsenosti a nemá zábrany pred ničím novým. No dôležité je vedieť, ako s dieťatkom ,plávať‘ a neublížiť mu. Od správnej manipulácie závisí nielen spokojnosť vášho drobca, ale aj jeho správny pohybový vývoj,“ upozorňuje inštruktorka, ktorá má skúsenosti aj z vlastného akvaklubu MOBIK.

Pohybové zručnosti

Deti sa vo vode učia prvým plaveckým zručnostiam, sústredeniu, spolupráci s rodičom aj v rámci detského kolektívu. „U nás sa špecializujeme na metodiku, pri ktorej sa využíva to, že dieťa je nadľahčované vodou, a preto môže ľahko nacvičovať niektoré potrebné pohybové zručnosti, posilňovať určité svalové partie, prípadne usmerniť niektoré nežiaduce vývojové odchýlky,“ tvrdí Monika Zemanová a dodáva: „Všetko je pritom pre dieťa ukryté do príjemných hier a aktivít.

Nenásilnou formou deti zvládnu dychové cvičenia, ktoré majú veľký význam z hľadiska prevencie respiračných ochorení.“
Plávanie je vhodné aj pre hendikepované detičky, ktoré ho majú ako doplnok k rehabilitácii. No nie je možné zamieňať si akvababy kurzy s odborným vedením rehabilitačného pracovníka či lekára.

Signálové potápanie?

V spojitosti s baby plávaním často narazíte na takzvané signálové ponorenie. Človiečik sa s reflexom zadržania dychu narodí, no ten mu vymizne. Vie sa potopiť pod vodu na krátky čas, pretože reakcia známa ako potápačský reflex či takzvaná bradycardic odpoveď vyplýva z toho, že deti vedia zadržať dych a otvoriť oči, keď ich ponoríte. Reakcia sa oslabuje, ako dieťa starne, približne okolo 4-5 mesiaca. Už v tomto čase je nutné absolvovať kurz akvababy pod odborným vedením inštruktorky, ktorá naučí rodiča, ako správne dieťatku signál povedať a ako ponor urobiť.

„Pri deťoch do jedného roka je to rozhodnutie rodiča, nie bábätka. Najmä zo psychologického hľadiska ponor pri batoľatách neodporúčam. Dieťatko pod vodou často prežíva negatívnu emóciu, tá narúša celkový vzťah k vode a v neposlednom rade aj k samotnému rodičovi,“ vysvetľuje inštruktorka, ktorá za najdôležitejšie považuje, aby si dieťa vytvorilo pozitívny vzťah k vode, aby ju chcelo objavovať rôznymi cvičeniami a to sa týka aj podvodného sveta. Nemalo by to byť na signál ani na prianie rodiča.

Najväčšia hrozba: inštruktor a rodič

Vo všeobecnosti s akvababy kurzom môžu začať všetky deti. Výnimkou sú len tie, ktoré majú oslabenú imunitu či vážne kožné ochorenie. O nevhodnosti plávania rozhodne detský lekár. Najväčšie riziko predstavuje podľa Zemanovej neodborné vedenie inštruktora a sám rodič, ak si nedá poradiť, čo pre jeho dieťa prínos a čo už nie.

„Mamičky by mali zvážiť, aký baby klub si vyberú. Pomôže im v tom asociácia Vodné deti Slovensko. Na portáli vodnedeti.sk nájdu dôležité informácie o registrovaných baby akvakluboch,“ zdôrazňuje lektorka.

Trpezlivosť

Nie každé dieťa je hneď nadšené z bazéna, vody a z neznámeho prostredia. Platí, že netreba robiť unáhlené kroky. Dieťatko netreba do ničoho nútiť, naopak, treba k nemu pristupovať citlivo a trpezlivo. Ak má z vody stres, pokojne sa prvú lekciu môžete iba prizerať a hrať na schodíkoch, nezapájať sa do spoločných aktivít. Až postupne sa zaradiť cvičenia.

„Výnimočne sa stane, že dieťa sa nepretržito rozplače, čiže lekcia sa musí prerušiť. Je na trpezlivosti rodiča, či to vzdá, alebo naopak. Treba brať do úvahy, že každý je iný, inak vníma nové prostredie, tváre, zvuky,“ vysvetľuje Zemanová. Myslí si, že dôležitá je aj pohoda rodiča, ktorá sa prenáša na dieťa.

Hygiena

Nie je dôvod na obavy. Riadne registrované baby kluby majú prevádzky pod stálym dohľadom úradu hygieny. Na Slovensku sú veľmi prísne kritériá na udržiavanie kvality vody.

Čo na to odborníci?

Radí virológ Július Rajčáni
„Prenos dezinfikovanou vodou sa pokladá za veľmi nepravdepodobný. Možný je však prenos priamym kontaktom medzi deťmi v bazéne, ktorý možno vylúčiť najmä pri deťoch v predškolskom veku. Z bradavíc sa vírus uvoľňuje pomalým šúpaním ich povrchových vrstiev. Oveľa ľahšie sa však uvoľňuje poxvírus (agens vyvolávajúci molusky) prítomný v kašovitej hmote v jej strednej vpadnutej oblasti.

Už samotný názov Molluscum contagiosum poukazuje slovom contagiosum na nebezpečenstvo priameho dotyku. Preto je dôležité, aby rodičia v prípade akéhokoľvek podozrenia na kožný útvar typu molusky konzultovali s lekárom (dermatológom) a pri kúpaní konali dostatočne zodpovedne s ohľadom na ostatné deti.“

Radí otorinolaryngologička Mária Chebenová
„Zápaly uší mávajú deti, ktoré sú na to náchylné, teda je tu otázka, nemali by ich aj bez plávania? Voda síce do uší vniká, ale baktérie sa v udržiavanom prostredí vo vode takmer nevyskytujú, chlór ich okamžite zahubí. Stačí po plávaní vysušiť vnútorné ucho a najmä, neponáhľať sa hneď von na chladný vzduch.

V zimnom období by sa deti pred odchodom mali aklimatizovať na vonkajšie prostredie. Nevidím dôvod na spochybňovanie bezpečnosti zdravia ušiek pri zanorení v rámci kurzov plávania bábätiek. Ošetrenie uška vatovým tampónom (nie vatovou paličkou, ktorá dieťatku vytrie ušný maz a tým sa ucho stane náchylnejším na infekciu) po kontakte s vodou je rovnako dôležité ako vysušenie vláskov.“

Radí detská ortopedička Hana Sameková
„Plávanie bábätiek a malých detí do 3 až 4 rokov má pozitívny vplyv na telesný vývoj dieťatka. Vo vode je telo odľahčené, pohyby sú menej násilné, je to základný šport v rámci rehabilitácie i relaxácie, preto čím sa človek skôr naučí plávať, tým lepšie.

Z pohľadu ortopéda môže pohyb vo vode preventívne vplývať na vývoj chrbtice a kĺbov detí do troch rokov. Ak je dieťa zdravé, netrpí rôznymi zápalmi horných dýchacích ciest a ušno-nosno-krčnej oblasti, je to dobrý doplnok k rehabilitácii z hľadiska vývoja kostí a kĺbov, ale nie nevyhnutný. Osobne akvababy bežne neodporúčam, ale nie som proti, veď každá aktivita prispieva k rozvoju dieťaťa.“