Ponáranie bábätiek pod vodu sa stalo trendom v USA. Rodičia na špeciálnych kurzoch v bazénoch ponárajú svoje deti a tie následne na základe vytrénovaného reflexu vyplávajú späť na hladinu.

Tieto “zázračné” deti figurujú v mnohých videách, ktoré ľudia zdieľajú na sociálnych sieťach. Nedávno podobné video zdieľal na svojom Facebooku aj magazín Daily Mail.

Dôvodom takéhoto tréningu má byť prevencia proti utopeniu, ktoré je jednou z najčastejších príčin úmrtí detí v Spojených štátoch amerických. Nie je tomu inak ani u nás. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR tvoria utopenia spolu s pádmi, otravami a požiarmi hlavné príčiny úmrtí detí a mladistvých na Slovensku.

Tvrdý tréning a stres - nič pre malé dieťa

Tento systém učenia a potápania detí sa odborne nazýva “HELP system” a pochádza práve z USA. Vládou bol dokonca odporúčaný ako program prevencie pred utopením.

“Ja osobne s týmto systémom nesúhlasím. Nejde o žiadny reflex, ale o dril dojčaťa. Dojčatá zámerne tréneri "pritápajú", aby navodili pocit strachu a pri vynorení sa prevrátia na chrbátik. Je to pud záchrany života. Ide o učenie detí len do jedného roka. Toto dieťa prežíva stresovú situáciu a strach. Som presvedčená, že dieťa do jedného roka má byť v náručí rodiča, alebo na dosah ruky. Žiadna zábrana, žiadne plavecké či potápačské schopnosti tu nenahradia efektívny dozor dospelého človeka,“ upozorňuje na zvláštny trend Monika Zemanová, podpredsedkyňa asociácie Vodné deti Slovensko a majiteľka AQUA BABY KLUB Mobik.

Podľa jej slov sú počas tréningu deti vystavené stresu, ktorý pre ich vývoj nemusí byť vhodný a žiadny klub na Slovensku takýto systém potápania nepraktikuje.

Potápanie a ponáranie pod vodu je často súčasťou plaveckých kurzov, ide však o iný princíp. Všeobecne je zaužívaný systém, v ktorom sa dieťa do prvého roka života nepotápa.

„Lekcie sa vedú formou hry a cvičení bez cieľa dieťa potopiť. Prirodzenou formou cvičení vedieme dieťatko, aby sa rozhodlo samo a nebolo pod hladinu vedené rozhodnutím dospelého. V našom klube preferujeme túto prirodzenú formu vedenia,“ vysvetľuje Monika Zemanová.

V niektorých kluboch sa využíva signálové ponáranie. Cieľom každého kurzu je naučiť dieťa vynoriť sa po potopení na hladinu. „Pri starších deťoch okolo dvoch rokov učíme sa pod hladinou otočiť a chytiť sa kraja bazénu, alebo sa vrátiť na schodík odkiaľ sa ponorilo,“ dodáva.

Podobné kurzy sú socializačnou činnosťou a spôsobom ako tráviť voľný čas v blízkosti rodiča, neučia deti plávať, ale pohybovať sa a tešiť sa z aktivity. Plavecké kurzy sú už čosi iné, vhodné sú pre deti od štyroch rokov a ich prirodzenou súčasťou je aj svojvoľné ponáranie pod vodu.

Bábätko ako "ryba vo vode"

Jeden z dôvodov, prečo sa rodičia rozhodnú deti ponárať do vody, je predĺžiť ich schopnosť pobytu v nej, keďže ide o podobné prostredie ako v čase tehotenstva.

Schopnosť ponoriť sa a vydržať pod vodou je teda prirodzene zakotvená v reflexoch dieťaťa. V prípade, že sa rozhodnú ponáranie vyskúšať, určite by mali siahnuť len po signálnom potápaní s dozorom inštruktora.

„Deti sa môžu naučiť ponoriť sa pod vodu na krátky čas, pretože tu funguje reakcia známa ako potápačský reflex. Tento reflex známy aj ako bradykardická odpoveď, sa prejavuje tým, že deti zadržia dych a otvoria oči, keď ich ponoríme. Táto reakcia sa vekom, samozrejme, oslabuje. Niektoré zdroje uvádzajú, že tento reflex mizne okolo dvoch mesiacov po narodení, ostatné okolo šiestich mesiacov. Po tomto čase prichádza dieťatko do vody ako suchozemský tvor. To znamená, že je nutné, aby sa naučilo zadržať dych, ak ho chce rodič ponoriť,“ vysvetľuje majiteľka plaveckého klubu pre deti.

Ak je táto činnosť pravidelná, ideálne dvakrát v týždni, pri signálovom potápaní deti získajú schopnosť vydržať pod vodou určitý čas a vyplávať na hladinu, čím si v niektorých situáciách môže zachrániť život.

Ak ste v strese aj vy, bude aj dieťa

Do ponárania dieťaťa sa nikdy nepúšťajte, ak si tým nie ste istí. A určite ho neabsolvujte bez dozoru skúseného inštruktora.

„Ak sa pre ponáranie dieťatka rozhodnete, nemali by ste cítiť tlak na svoju osobu. Je to intímna chvíľa, ktorá by mala byť vykonávaná vtedy, keď sú obaja rodičia na to pripravení. Samotné učenie signálového ponárania je rozdelené väčšinou do ôsmich lekcií, kedy na poslednej lekcií bábätko na chvíľku zanoríte. Učenie začína pretieraním tváričky mokrou rukou vždy s dôrazným heslom, napríklad „Anička aaaaaaa šup“. Na ďalšej lekcii pokračujete s pohárikom, v ktorom je trochu vody a tiež s dôrazným signálom pred preliatím tváre. V ďalších lekciách sa voda pridáva, no vždy kontakt s vodou sprevádza verbálny signál,“ objasňuje bežnú prax signálového potápania na Slovensku Monika Zemanová.

Podľa nej dôležitú úlohu počas kurzov zohráva aj osobnosť inštruktora. Ide o osobu, ku ktorej si musia rodičia vypestovať maximálnu dôveru.